Jednodňový kurz kreslenia metódou Betty Edwards

Všetko, po čom túžime, už máme
(Rozhovor uverejnený v časopise Orientácia 03/2002)

hovorí Martina Klesniaková, lektorka kurzov rozvoja tvorivosti metódou Betty Edwardsovej.

Skúste nakresliť svoj autoportrét. Hovoríte, že to nedokážete, nemáte talent, nemôže sa vám to podariť? Mýlite sa. Tí, ktorí našli odvahu a zavítali na kurz tvorivosti, sa na vlastné oči presvedčili, že kresliť vedia. Ako však môže dobre kresliť hocikto z nás? O tom sme sa porozprávali s lektorkou kurzov rozvoja tvorivosti Mgr. Martinou Mašlonkovou (Klesniakovou).

Keď si porovnáme autoportréty, ktoré účastníci vašich kurzov kreslia na začiatku kurzu a potom na jeho záver, ide o neuveriteľný skok. Ako je to možné?

Stačí, keď sa človek napojí na intuitívnu schopnosť svojho mozgu. Keď si zakáže sebakritiku a sebadeštrukčné poznámky, pretože napriek vžitým konvenciám sa nazdávam, že skromnosť a sebakritika nie sú dobré vlastnosti. Učím vlastne ľudí dôverovať svojim schopnostiam, mať rád sám seba, oceniť svoju prácu, svoje dielo, učím ich povedať "pozrite, čo som dokázal(-a)!" (niektorí to povedia po prvý raz v živote), učím skrátka ľudí sebaláske, a v tom vidím svoje životné poslanie, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že nemôžeme mať radi druhých, kým nezačneme mať radi sami seba.

V čom spočíva metóda Betty Edwardsovej, o ktorú sa pri svojej práci opierate?

Ide v podstate o intenzívny kurz kreslenia so zameraním na odblokovanie a zaktivizovanie pravej mozgovej hemisféry, ktorá je kreatívna a tvorivá. Počas svojho života sme sa naučili využívať v prevažnej väčšine ľavú mozgovú hemisféru, ktorá je prísne logická a vníma svet v detailoch. Vďaka tejto hemisfére sme sa naučili kresliť svet tak, ako "vieme", že vyzerá, t.j. v symboloch, a nie tak, ako ho vidíme. Skúste si napríklad predstaviť, ako sme naučení kresliť snehuliaka - urobíme tri na sebe postavené súmerné gule, pričom v skutočnosti je profil tej najspodnejšej sploštený pod ťarchou navŕšeného snehu a samotný snehuliak vôbec nemá presnú geometrickú symetriu. Podobne zvykneme kresliť trebárs aj ľudské oko. Urobíme akúsi rybičku a do nej vkreslíme krúžok - dúhovku. Ale ak sa prizrieme ozajstnému oku, tak môžeme pozorovať, ako sa v kútiku mení, ako dúhovka nie je v skutočnosti krúžkom, pretože ju nevidíme celú, a tak pod., príkladov je neúrekom.

Prijali sme tiež presvedčenie, že v našom živote sú veci, ktoré nevieme, nedokážeme. Pravá hemisféra nepozná slovko neviem, nedokážem. Tým, že je kreatívna a tvorivá, je schopná vnímať svet vcelku. Na základe tejto skutočnosti sú na kurz vybrané špeciálne cvičenia, ktoré aktivizujú činnosť pravej mozgovej hemisféry. Keď totiž človek vykonáva zdanlivo nelogické cvičenie, ľavá hemisféra ako keby znížila svoju aktivitu a do popredia vstupuje pravá hemisféra. Tak vzniknú nové zápisy, nové informácie v šedej mozgovej kôre. Človek sa naučí využívať vo väčšej miere potenciál svojej kreatívnej časti mozgu, a to pre celý svoj nasledujúci život, nielen vo vzťahu ku kresleniu.

Chcete tým povedať, že kurz tvorivosti môže odblokovať aj ďalší kreatívny potenciál, teda nielen kresliarsky, ale povedzme aj hudobný, literárny, jazykový, technický a pod.?

Pravdaže.

Môžete nám trocha priblížiť, ako vyzerajú také cvičenia na aktivizáciu činnosti pravej mozgovej hemisféry?

Napríklad nejaká predloha, kresba, sa odkresľuje dolu hlavou, čo kresliara núti zamerať sa na tvar línie, dĺžku, vzdialenosť medzi jednotlivými líniami. Môžem spomenúť tiež kreslenie tzv. slepej kontúry, pri ktorej ide o synchronizáciu zraku a kresliacej ruky bez pohľadu na papier. Svoj zrak nepretržite upriamujete na model, rukou kreslíte celkom pomaly jeho kontúru na papier, predstavujete si chrobáčika, ktorý opisuje jeho líniu, ale pohľadom kresbu nekontrolujete. Toto cvičenie vypína ľavú hemisféru a zapája pravú, intuitívnu. Cvičení je, samozrejme, celá škála a všetky sú na programe počas kurzu. Dovolím si tvrdiť, že vďaka nemu zvládnete kreslenie portrétu, zátišia alebo inej ľubovoľnej témy.

Účasť na vašom kurze nie je vekovo obmedzená, najmladšia účastníčka bola jedenásťročná školáčka a najstarším zatiaľ vyše šesťdesiatročný dôchodca. To, že sa rozkreslilo dievčatko, ma neprekvapuje, veď v útlom veku všetci kreslíme veľa a s chuťou. Prečo však kresliť prestávame?

Neraz je to spôsobené samotným školským systémom, ktorý nám veľa vecí vnucuje. Pre ilustráciu uvediem príklad, ktorý mi vyrozprávala jedna z účastníčok kurzu, povolaním učiteľka v materskej škole. Spomenula si, ako rozdala deťom farby s tým, že majú kresliť zelenou. Jedno dieťa chcelo kresliť červenou, ona však trvala na tom, že teraz sa kreslí zelenou. Táto učiteľka teda potláčala cítenie dieťaťa, možno v záujme nejakého metodického plánu, aby vedelo rozlíšiť farby. Pritom zároveň ignorovala psychologický oznam dieťaťa, že je momentálne veľmi nahnevané a bytostne túži použiť červenú farbu. Situácia vyústila do toho, že dieťa šmarilo štetec do zelenej farby a zašpinilo pobúrenú učiteľku. Táto pani si spomenula na uvedený zážitok na konci jedného môjho kurzu a spontánne pochopila, že vtedy išla proti intuícii dieťaťa a ono sa iba agresívne bránilo.

Niekto si však môže položiť otázku, že načo by mal vlastne dospelý človek, ktorý je už inžinierom, právnikom, lekárom, úradníkom a pod., vedieť maľovať. V čom teda tkvie zmysel toho, aby sme si to vyskúšali, hoci už máme iné povolanie?

Každý z nás si želá odblokovať intuíciu a naučiť sa dôverovať svojim schopnostiam. Pod vplyvom neobmedzenej sily intuície môžeme postupne zlepšovať každú oblasť svojho života - rodinné vzťahy, pracovné vzťahy, samotný vzťah k práci, svoje organizačné schopnosti. Na kurze rozvoja tvorivosti sa ľudia jednoduchým spôsobom naučia napojiť na svoj skrytý potenciál. Pochopia, že všetko, po čom zatúžime, už vlastne máme, iba sa s tým častokrát nevieme skontaktovať. A takisto máme aj schopnosti dosiahnuť všetko, o čom snívame...

Prevzaté z časopisu Orientácia 03/2002. Zhovárala sa Denisa Fulmeková.